Nemocnica s poliklinikou Trebišov

Organizované zdravotníctvo v obvode Trebišov je pomerne mladé. Po stáročiach pôsobenia felčiarov, bylinkárov a olejkárov prvá zmienka o lekárovi pochádza z roku 1816, keď obec platila lekárovi 4 a felčiarovi 2 zlatky. Počas sedliackeho povstania roku 1831 miestnym lekárom bol Žigmund Moravčík. Z písomných dokladov je známe, že roku 1892 pôsobil v Trebišove lekár Marilovský - nariadil opatrenia proti cholere, ktoré kontrolovala desaťčlenná komisia. Roku 1912 sa okolité obce dožadovali ustanovenia praktického lekára, no bezvýsledne. Ani po vzniku prvej Československej republiky sa situácia v obvode Trebišov podstatne nezmenila. Zdravotníctvo predstavovali iba služby praktických lekárov MUDr. Vojtecha Inczingera, MUDr. Františka Gyárfáša, MUDr. Ernesta Čurgoviča a MUDr. Jána Ilečku. História zdravotníctva v obvode Kráľovský Chlmec sa začína ,roku 1832, keď v meste začal ordinovať prvý lekár. Súčasne vznikla aj prvá lekáreň. Roku 1894 dal Jozef Majláth postavil malú súkromnú nemocnicu, ktorá pôsobila len do vzniku Československej republiky, lebo potom bol v jej priestoroch umiestený okresný úrad. Močaristý terén obvodu, umocnený vysokým stupňom vykorisťovania a zaostalosti, bol v minulosti častým zdrojom nákaz1ivých chorôb. História zaznamenala veľkú epidémiu moru roku 1709. Písomné správy o malárie sú z roku 1918, o týfusovej epidémii z roku 1932 v Malom Horeši. Za predmníchovskej ČSR poskytovali zdravotnícke služby v obvode iba praktickí lekári, a to MUDr. Erdélyi, MUDr. Györi a MUDr. Deák. Vo veľkokapušianskom obvode pracovali do roku 1917 iba dvaja lekári, a to MUDr. Karoš a MUDr. Stern. Koncom prvej svetovej vojny sa v mestečku usadil MUDr. Leopold Stern, roku 1922 začal v Pavlovciach pôsobiť MUDr. Dezider Graus. Zlé zdravotné pomery prinútili v tridsiatych rokoch vtedajšie Ministerstvo pre správu Slovenska vymenovať za lekára MUDr. Marka Tomaschofa, ktorého po niekoľkých rokoch služby vystriedal vo funkcii MUDr. Ján Zálešák. Neskôr v obvode pracovali MUDr. Nathan Geršt, MUDr. Eugen Gross a MUDr. Július Weiss. V nepredstaviteľne ťažkej zdravotnej situácii sa pred 200 rokmi nachádzali Sečovce a okolité obce. Zachované písomnosti svedčia o tom, že ľud Sečoviec a okolia sa liečil tými najprimitívnejšími prostriedkami, ktoré hraničili s mágiou a poverami. O nízkej úrovni zdravotníctva aj po roku 1900 svedčí celková vysoká úmrtnosť obyvateľstva. Podľa zachovaných písomností prvým lekárom v Sečovciach bol MUDr. Oplat. Do roku 1917 pracoval tu MUDr. Schwartz, MUDr. Kendy, MUDr. Feldman. Neskôr v obvode pracovali MUDr. Ferdinand Zvolenský, MUDr. Alexander Szency a MUDr. Ján Varga. Boli to lekári so súkromnou praxou. Zamerali sa najmä na liečenie bežných chorôb. Prevencia v dnešnom zmysle slova neexistovala. Obyvateľstvo okresu z hľadiska poskytovania zdravotníckej starostlivosti možno v tomto období rozdeliť do troch skupín. Najpočetnejšiu skupinu tvorila dedinská a mestská chudoba. Obecné zastupiteľstvá rok čo rok vyhotovovali zoznam osôb, ktoré mal lekár zdarma ošetriť a na ťarchu obecnej pokladnice im predpísať aj lieky, ale iba tie najlacnejšie. Táto časť obyvateľstva najviac pociťovala nedostatok lekárskej starostlivosti, veď na súkromné lekárske ošetrenie nemala finančné prostriedky. Pomerne lepšie na tom boli remeselníci, tovariši a robotníci, ak mali prácu - boli poistení v Okresnej nemocenskej poisťovni v Humennom. Táto skupina obyvateľstva mala v mestečku zmluvného lekára, ktorý bol odmeňovaný paušálne, a preto sa neveľmi ochotne staral o liečenie chorých. Predpísať mohol iba lacné lieky. Najlepšie zabezpečenú zdravotnícku starostlivosť mala skupina verejných a štátnych zamestnancov, ktorí mali svoj liečebný fond. Ten dovoľoval poistencovi voliť si ošetrujúceho lekára, ktorý bol aj riadne honorovaný, a preto, samozrejme, rád liečil takých pacientov. Nemocničné liečenie - pre väčšinu obyvateľstva okresu Trebišov neprístupné poskytovali iba nemocnice v Humennom alebo Michalovciach.

Zdravotníctvo v Trebišove po roku 1945 fotografie

Stalo sa akýmsi zvykom hovoriť o rokoch 50., ale aj neskôr, že Trebišovské zdravotníctvo je pomerne mladé. Snáď preto, že nemalo svoju tradíciu, že nemalo svoje meno. Toto vyplývalo zrejme z toho, že v Trebišovskom okrese, ani v bývalých susedných okresoch - Sečovce, V. Kapušany, Kr. Chlmec - nebola do roku 1945, teda do oslobodenia žiadna nemocnica. Z toho rezultuje, že nemocnica podľa vtedajšieho chápania a pravdepodobne aj teraz poskytovania zdravotnej starostlivosti bola základom hodnotenia, či popularity a tradíciu zdravotníctva. Preto bolo známe zdravotníctvo v Michalovciach, či v Humennom, lebo tam boli nemocnice. Až do oslobodenia Trebišova o zdravie obyvateľstva v okrese sa starali iba mestský a obvodní lekári. No vážne chorí, ktorí potrebovali nemocničné liečenie, či ošetrenie, to mali podstatne horšie. Museli totiž cestovať do Michaloviec, Humenného, či Košíc, kde boli už nemocnice. Nebolo to však jednoduché, ani ľahké a to hlavne z hľadiska dopravy, pretože v tej dobe nebola ešte organizovaná dopravná zdravotná služba ako je to teraz. Jediným dopravným prostriedkom bol vlak, lebo ani autobusové spojenia vtedy ešte neboli. Na túto dobu nebol zriedkavý prípad, ba skôr to bolo pravidlom, že nemocní boli prevážaní do týchto nemocníc, hlavne bližších Michaloviec, konskými povozmi. Dnes sa to zdá byt absurdné a neuveriteľné, ale bolo to tak. Počiatky vzniku Trebišovskej nemocnice sa datujú do obdobia oslobodenia mesta t.j. l.12.1944. História udáva, že v tomto ťažkom povojnovom období koncom roku 1944 bola rozšírená v meste a jeho najbližšom okolí epidémia brušného týfu. Preto vtedajšia červená armáda prostredníctvom svojej zdravotníckej služby robila opatrenia na jej izoláciu a ďalšie šírenie tým, že chorých, ale aj podozrivých, sústreďovala do bývalej ľudovej školy v Zemplínskom Hradišti a to už hneď v decembri 1944. Tento stav však trval len do 17.1.1945, kedy rozhodnutím Okresného národného výboru v Trebišove sa zriadilo oddelenie pre infekčných chorých a podozrivých, najmä na brušný týfus v hoteli Marcinaško, terajšej reštauráciu Centrál. Takto vzniká provizórna záchytná stanica pre infekčné ochorenia s kapacitou 60 postelí. Vedením tejto infekčnej stanice bol poverený MUDr. František Gyarfás, mestský lekár mesta Trebišov. Pomáhali mu pritom MUDr. Vojtech lnczinger ,starší a MUDr. Vojtech lnczinger mladší, ešte ako medik. Ošetrovateľské práce robili Mária Chovančíková, Koňová a ešte ďalšie dve pomocné pracovníčky. Správcom nemocnice bol Ján Vincej a riaditeľom MUDr. Halmoš. No už v marci 1945 sa táto záchytná infekčná stanica sťahuje do pomocných vedľajších budov Andrássyho kaštieľa. Boli to budovy staré, zanedbané, premoknuté, v ktorých mal bývalý gróf prevádzkové priestory a ubytovne pre služobníctvo. Bohužiaľ boli to aj bývalé maštale. Hneď na to v apríli 1945 rada ONV vymenovala naďalej za vedúceho tejto stanice MUDr. Halmoša a po krátkom čase do tejto funkcie nastúpila MUDr. Morelová z Prahy. Bolo to obdobie rýchlej výmeny funkciu, pretože v letných mesiacoch zdravotný odbor SNR v Košiciach vymenoval do tejto funkcie za vedúceho lekára, či riaditeľa nemocnice MUDr. Ernesta Czmora z Rožňavy. To sú vlastne prvé zmienky, kde sa už spomína nemocnica v Trebišove. A pretože ešte dlho po oslobodení sa vyskytovali poranenia od mín a rôznych výbušnín s ktorými museli byť pacienti prevážaní do nemocnice v Michalovciach, bolo zriadené už v tejto spomínanej nemocnici oddelenie chirurgické, ktoré začalo plnil aj funkciu gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a sčasti ešte aj infekčného oddelenia, v počte osem postelí. Treba pripomenul, že na tomto oddelení v akomsi monoprimariate: chirurgie, pôrodníctva a infekčného oddelenia (ktoré bolo umiestnené v druhej budove) sa odvádzali aj pôrody na normálnych nemocničných posteliach medzi pacientmi. Isteže nad týmto sa dnes každý pozastaví, ale vždy to bolo prijateľnejšie, ako rodiť v teréne, bez absolútne nedodržiavanej hygieny a odbornej pomoci. Za primára tohto oddelenia bol vymenovaný MUDr. Ernest Czmor. Podmienky pre prevádzku boli veľmi sťažené: nemocnica nebola oplotená, nemala vrátnicu, bola bez vodovodu a kanalizácie ako aj ústredného kúrenia. Verejnosť mala voľný prechod cez nemocničný areál. Aj vybavenie nemocnice bolo žalostné. Staré vyradené vojenské postele so slamníkmi slúžili pacientom. Keďže neboli vodovod neboli ani umývadlá, ani kúpeľne, ani WC. Tieto boli drevené na dvore. Stravu, prádlo na ostatné potreby si pacienti prinášali poväčšine so sebou, alebo po dedinách zháňali vlastní zamestnanci. Na tento účel, keďže áut nebolo, mali pridelený kočiar s konským záprahom a kočišom Michalom Savkom. Za takejto neútešnej situácie som pridelený povereníctvom zdravotníctva do Trebišova ja. Písal sa deň 15. júl 1949. Bude tomu 44 rokov. Je to veta? Pri plnom pracovnom zaťažení čas však uteká, že to nestačíš ani postrehnúť, nie to registroval. Zdá sa mi že to bolo včera, predvčerom či týždňom. Čas sa dá však merať aj množstvom spomienok a udalostí a tých bolo veta. Ako to už býva, bolo ich veta dobrých, ale aj zlých, príjemných aj nepríjemných, trpkých, ale aj veľmi milých. Všetky však zohrali vážnu úlohu pri rozvoji nášho Trebišovského zdravotníctva. Či sa dá zabudnúť na prebudenie sa z popromočného idealizmu a optimizmu a vstupu do skutočnej a triezvej, priam šokujúcej reality? Prvé dojmy boli otrasné! Privítal ma síce nadpis "Okresná nemocnica", ale žiadnu nemocnicu som nevidel - aspoň nie podľa mojich predstáv nemocnice. Vrátnica nikde, vrátnik či informátor nikde! Predo mnou sú tri nízko podlažné ošarpané a premokrené budovy - vraj toto je nemocnica. Pýtam sa na riaditeľa, odpoveď: nie je tu. A zástupca? Ten tu tiež neni. Tak vstupujem do biednej kancelárie, v ktorej ma prijíma bývalý správca Germuška, "Berci báči" a skoro ma neprijal, pretože som nemal osobné doklady. Druhý, či tretí deň som už bol prijatý riaditeľom a primárom MUDr. Ernestom Czmorom. Bol som pridelený na oddelenie chirurgické, ale zároveň mi bolo povedané, že musím pracovať aj na oddelení internom. Totiž ani jedno oddelenie nemalo dovtedy sekundárneho lekára. Jedným z najväčších problémov vtedajšej nemocnice bolo spolužitie s Čsl. tabakovým priemyslom, ktorý tam mal sklad tabaku Ten bol dokonca aj lepšie umiestnený ako nemocnica, pretože bol umiestnený v kaštieli. Jeho prevádzka nám strpčovala život niekoľko rokov, t.j. až do jeho zrušenia resp. premiestnenia - do roku 1951. Prakticky po celý rok tu bola rušná premávka. Na jeseň a v zime sa tabak zvážal a potom prakticky po celý rok odvážal na spracovanie. Počas sezóny kolóny nákladných áut, traktorov, ale aj konských povozov parkovali uprostred nemocnice. Dnes určite nepochopiteľné! Neskoršie, keď už nemocnica sa postupne rozširovala, keď odišiel tabakový priemysel, prišlo vojsko. Nepomohlo nič, vyššie orgány rozhodli a bolo to. Musím podotknúť, že v tomto období "nebola nám naklonená ani strana, ani vláda". Vojaci sa nasťahovali do bývalej jazdiarne, kde nemocnica si chcela zriadiť sklady. Nasťahovali tam vyradené vozy a konské postroje. A ako ináč vojenský objekt, vojenské stráže okolo a kým sa to ako tak vybavilo, ich úsečné: Stoj! Kto tam? Heslo! nám strpčovalo život snáď ešte viac. Neuveriteľné, ale pravdivé. Pochopí to normálny človek2' Vrcholom všetkého však bola nespokojnosť vojska s nami, že im strpčujeme život my a že ohrozujeme ich výkon služby, ktorá je prednejšia a potrebnejšia. Všade sme prehrávali na každom kroku. Ako som už spomínal, pre vtedajšie orgány sme neznamenali nič. A to ešte nie je všetko! Ako som už spomínal nemocnica nebola oplotená, nemala vrátnicu ani vrátnika. Keďže v parku mali reštaurácie zriadené pohostinstvo aj s hudbou a tancom, tak si vie každý predstaviť, aké sme to mali pestré. Zvuky hudby a spevu pacientom, aj nám strpčovali život do polnoci a potom postupný presun aj s príslušnou zvukovou kulisou rozjarených a podperených návštevníkov týchto zábav - samozrejme cez nemocnicu domov. K tomu ešte treba prirátať aj futbalové zápasy a ich návštevníkov, ktorí voľne prechádzali cez nemocnicu. No aby počet nášho utrpenia, či stresových situácii bol aspoň sčasti vyrátaný, musím pripomenúť oslavy prvého mája. Viete si predstaviť presun prvomájového sprievodu, s alegorickými vozmi, hudbou, spevom, skandovaním hesiel, cez nemocnicu do miestneho parku? Sotva! Koniec všetkému sme urobili v r. 1951, keď sme svojpomocne postavili vrátnicu a prvomájový sprievod sme jednoducho nevpustili do areálu. Bolo pri tom veľké vyjednávanie, sprievod stál pred bránou, my sme však vydržali a vyhrali. Týmto skončila éra slávnostných prvomájových prechodov

Nová nemocnica s poliklinikou v Trebišove fotografie

Myšlienka výstavby novej nemocnice vznikla už niekedy v roku 1953. Bola to fakt iba myšlienka, pretože sme nemali predstavu ani o profile nemocnice, jej umiestnení a financovaní. A tak ako vznikla, tak aj zapadla prachom, no celkom sa nestratila. Znova sa vynorila koncom rokov 50 ale hlavne na začiatku rokov 60, kedy sa už rozšírila stará nevyhovujúca nemocnica na 6 oddelení o 190. posteliach. Táto situácia bola však už neudržateľná a stále viac a viac sa ukazovala oprávnená požiadavka zdravotníckych pracovníkov, ale aj verejnosti o nutnosti výstavby novej nemocnice. Iniciatíva musela vyjsť od nás zdravotníckych pracovníkov pretože "z hora" o to veľký záujem nebol (až na malé výnimky, ako bol Michalčík, vtedajší predseda ONV, ktorý túto myšlienku podporoval). Spočiatku sme uvažovali o umiestnení nemocnice v parku vedľa nemocnice starej, čiže vedľa kaštieľa. Preto v roku 1955 sme dali robiť už aj zemné sondy a čerpací pokus na starej grófskej studni aj chemicko-bakterióogický rozbor vody. Robila nám to Technika Brno. Aj keď sme výsledky z Brna dostali a boli pre nás priaznivé, predsa len táto časť parku pre výstavbu nemocnice bola malá a zároveň by sa narušila aj celistvosť parku. Tak sa začalo uvažovať o inom umiestnení. Výstavba nemocnice v tomto období začiatkom rokov 60-tych dostávala už ustálenú myšlienku a naše pevné odhodlanie bojovať za jej presadenie a pojatie do plánu výstavby. Začíname s postupnou ale stále neistou prípravou pre výstavbu novej nemocnice. Navrhujeme dve alternatívne riešenia, ktoré nazývame alternatíva I a alternatíva II. Alternatíva II pri Dome dôchodcov (už sa tam robili aj prieskumné sondy) a alternatíva I za riečkou Trnávkou. Konečne po rôznych prieťahoch, jednačkách a neistotách sa prikračuje k spracovaniu najprv zastavanej a objemovej štúdie a v roku 1961 aj k investičnej úlohe. Vychádzali sme pritom z návrhu plánu siete nemocníc ktorú vypracoval odbor zdravotníctva Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach. V ňom bola konečne prijatá navrhnutá potreba vybudovať v Trebišove novú Okresnú nemocnicu. To bol vlastne výsledok našich niekoľkoročných požiadaviek a zdôvodňovaní výstavby Okresnej nemocnice s poliklinikou. Tento výhľadový plán do roku 1980 rátal s prírastkom obyv. okresu Trebišov na celkový stav 142 996 obyvateľov a s likvidáciou väčšiny stavajúcich lôžkových zariadení. Nemocnica s poliklinikou sa mala stavať v dvoch etapách. V prvej etape sa mali vybudovať 4 základné oddelenia a to: interné, chirurgické, žensko-pôrodnícke a detské. Spolu to malo byľ 372 postelí. Mimo toho ako samostatný pavilón malo byt infekčné odd. o 60 posteliach a samostatný pavilón odd. TBC a respir. chorôb z 58 posteľami. Spolu mali mat 118 postelí a celkove nemocnica mala mat tak 490 postelí v l. etape. V 11. etape do roku 1980 malo byt vybudované odd. interná II. o 150 posteliach. Tak kapacita nemocnice mala mat spolu 640 postelí. Je nutné dodať že išlo o tzv. rozšírený typ I. Nemocnice s poliklinikou, aj s centrálnym príjmom bez postelí. Dosť dlho bolo nejasné, okolo pozemku pre výstavbu a hlavne to či použijeme alternatívu 1, alebo alternatívu ll. Pravdu povediac, ani my sami včítane mňa sme sa nevedeli rozhodnúť, ba skôr sme sa prikláňali k alternatíve I. Pre výstavbu nemocnice bol predtým vyhliadnutý pozemok južne od Domu dôchodcov, teda alternatíva II, kde sa už robili (ako som spomínal aj sondy) a to výberom staveniska zo dňa 21. 6.1961. Doplňujúci výber staveniska zo dňa 13. 2.1962 z titulu zmeny generálneho projektanta, ktorým sa stal Krajský projektový ústav Košice, znovu sa stotožnil s územím južne od Domu dôchodcov, alternatíva 11. Pozemok vykazuje plochu cca 10 ha, je rovinatý, celistvý, bez výškových rozdielov. Zastavovacia a objemová štúdia na Okresnú nemocnicu s poliklinikou, ktorú spracoval Ing. arch. Šuhajík, pracovník KPÚ Košice, však okrem tohoto umiestnenia uvažuje aj s miestom za riečkou Trnávkou, alternatíva l, ktoré je obklopené vysokou zeleňou a je v tichom nehlučnom prostredí. Projektanti sú presvedčení, že toto miesto je vhodnejšie pre účely liečby nemocných, z dôvodov lepšieho klímatu a lepšej izolácie od centra mesta. Ja som sa s tým stotožňoval tiež. Oproti tomu na pozemku pri Dome dôchodcov uvažovanom výberom staveniska niet vôbec zelene, miesto je vystavené sústavným veľkým rozdielom teplôt v jednotlivých ročných obdobiach a niet tu potrebného vlhka v dlhých ročných letných obdobiach, hlavne v období sucha a horúčav, k tomu ešte v blízkosti je uvažované obytnou výstavbou a diaľkovou dopravou, čo nijako neprispeje k potrebnému kľudu chorého človeka. Žiaľ prítomnosť to všetko potvrdila. Či to bolo správne, alebo nie, nechám na uváženie našich nasledovníkov. Pre neujasnené stanoviská, rieši preto zastávovacia a objemová štúdia umiestnenie nemocnice s poliklinikou pre istotu na obidvoch pozemkoch, pričom riešenie vlastnej nemocnice na obidvoch pozemkoch je takmer úplne rovnaké. U pozemku za Trnávkou je treba vybudovať verejnú komunikáciu asi v dĺžke 1210 vrátane jednostranného chodníka a premostenie Trnávky. Zároveň je potrebné uvažovať pri tejto alternatíve so zriadením pešieho chodníka v dĺžke cca 600 m pozdĺž Trnávky, ktorý bude tvoriť peší prístup od jestvujúceho parku. U pozemku pri Dome dôchodcov sú verejné investície z hľadiska terénnych úprav značne menšieho rozsahu. Jedná sa tu o predĺženie verejnej komunikácie, vedúcej k Domu dôchodcov o 362 m. hlavné rozdiely sa javia teda vo vyvolaných investíciách a to hlavne z hľadiska komunikačného napojenia Nemocnice na mesto. Pri vyčíslení je to takto: Verejné investície u alternatívy I: 4 529121; Sk Verejné investície u alternatívy II: 1260 864; Sk Keď však boli zvážené aj značne zvýšené .vlastné náklady hlavne pri zakladacích prácach na pozemku alternatívy 1 (zvýšená hladina spodnej vody, odkanalizovanie, riziko rozvodnenia Trnávky atd) bolo rozhodnuté použiť alternatívu II, t.j. pozemok pri Dome dôchodcov, ktoré tieto riziká vylučoval. Či to bolo správne, alebo nie dávam za tým otáznik. Pre mňa bol hlavným dôvodom, ale aj pre mojich spolupracovníkov ustúpiť od alternatívy I: obrovská a pritom skutočná hrozba ohrozenia výstavby Nemocnice pre zvýšenie nákladov, ktoré aj v prípade započatia výstavby sa mohli ukázať vypuklejšie a hrozilo značné preťahovanie výstavby. Skôr som však presvedčený, že k výstavbe by nebolo došlo vôbec, práve zo spomínaných príčin. To boli vlastne prvé kroky, pred započatím prípravy investičnej úlohy. Pri spracovaní IÚ z opatrnosti sme predsa len ponechali ešte možnosť aj pre alternatívu I. V druhej etape do roku 1980 sa malo vybudovať interné odd II. 150 postelí (samostatný pavilón) teda všetkých postelí spolu malo byt 640. Zostal ešte problém, či to má byt nemocnica systému pavilónového, či to má byt ako monoblok. Rozhodlo sa pre systém monobloku, mimo infekčného, TBC a interné ll, spojený systémom podzemnej prevádzky. Konečne dňa 1963 Rada ONV v Trebišove schvaľuje IÚ na výstavbu Okresnej nemocnice s poliklinikou v Trebišove v celkovom náklade 75 968 870,- Kčs a to na pozemku za Trnávkou, teda alternatívu II. s tým, aby pri vypracovaní úvodného projektu (ÚP) boli brané do úvahy jednotlivé pripomienky všetkých zainteresovaných zložiek, týkajúcich sa aj takých vecí, ktoré nie sú v IÚ obsiahnuté, ale zodpovedajú '; platným predpisom a normám. Uvádzam vyjadrenie KPÚ Košice lng. Arch. Hornunga k IÚ Okresnej nemocnice Trebišov: Z hľadiska smerného územného plánu (SÚP) mesta Trebišov nie sú pripomienky k IÚ Okresnej nemocnice. Z obidvoch alternatív umiestnenia tejto rozsiahlej investície dáva SÚP prednosť alternatíve I na pozemku východne od Trnávky v blízkosti parku pretože zabezpečuje všestranné možnosti rozvoja, jak vlastného nemocničného areálu, tak aj miesta samotného. Alternatíva č. II uvažovala pôvodne SÚP-om má pozemok čiastočne ;točne vklinený do mestských plôch a jeho rozvojové možnosti sú obmedzené vzhľadom na predpakladanú preložku štátnej cesty. Alternatíva č. I. si vyžaduje vybudovanie príjazdovej cesty, ktorá bude tiež slúžit mestskej autobusovej doprave a súčasne umožní rozvoj novej bytovej výstavby v tomto smere. Voľba pozemku alternatívy č. 1 pre Okresnú nemocnicu je počinom, ktorý rozhodujúcim spôsobom ovplyvní smer ďalšieho rastu mesta, a tak je treba privítať, že sa v dôsledku toho dostáva cenná parková plocha viac do ťažiska Trebišova. Rada Vsl. KNV investičnú úlohu prvýkrát schvaľuje až na jeseň dňa 14.10.1964 Uznesením č. 335. Na základe tohoto uznesenia dochádza na jar a to 26. 3.1965 znovu ku komisionálnemu jednaniu pre posúdenie štúdiu vybraných obidvoch alternatív výstavby nemocnice a pre doplnenie schválenej IÚ v zmysle Smerníc SKIV č. 9/64. Bolo pozvaných 25 organizácií okresných, krajských, slovenských ale aj celoštátnych. Prišli aj zástupcovia Mzd., povereníctva zdravotníctva, Vsl. KNV, KHES, KPÚ Košice, KPÚ Bratislava, KIU Košice. Bolo to kľúčové jednanie (no vďaka Bohu aj konečne posledné) čo sa týka zahájenia výstavby. Tu sa záväzne rozhodlo o alternatíve II pri Dome dôchodcov. Rozhodlo sa zároveň aj o doplnení IÚ o pripomienky povereníctva zdravotníctva a SKIV. Po obhliadke oboch stavenísk bolo záverečné jednanie na ktorom vzniklo ešte mnoho rozporov až takého rázu, že skoro celá naša namáhavá práca bola zbytočná a nemocnica nezačne s výstavbou. Nakoniec všetko dopadlo dobre a boli prijaté tieto opatrenia: - Krajský investorský útvar (KIÚ) Košice vypracuje a predloží Rade Vsl. KNV vo forme doplnku k lÚ pripomienky SNR - povereníctva zdravotníctva, KPÚ Bratislava a SKIV Bratislava do 15. 5.1965. - Aby vyvolané investície KlÚ zachytil v dodatku IÚ evidenčne a nezahrnul ich do celkových nákladov nemocnice. - Vyvolané investície samostatnej IÚ predloží na komisiu pre výstavbu Vsl. KNV a zladí výstavbu vyvolaných investíciu tak, aby nerušili zahájenie výstavby nemocnice. - Do dodatku lÚ Nemocnice zahrnie nepredvídané náklady vo výške 10 %. - Vzhľadom k tomu, že je nutné zahájenie výstavby nemocnice zabezpečovať urýchlene v investičnej a projektovej príprave, aby stavba mohla začať už v roku 1967 je nutné urobiť tieto opatrenia: - Spracovať PÚP dotknutej mestskej oblasti. - Urýchlene spracovať dodatok k IÚ na základe potrebných vyjadrení orgánov a zložiek. - Zabezpečiť zaslanie nahlášky na ZS KNV Bratislava na kapacitu Projektového ústavu pre druhý polrok 1965 - KPÚ Bratislava. - Požiadať príslušné orgány o zaradenie akcie do plánu projektových prác a to menovitej stavby v Il. polroku 1965. - Zabezpečiť dodávateľa zamerania a geologického prieskumu pre spracovanie úvodného projektu a dať príslušné objednávky. - Požiadať o vyňatie plochy pre výstavbu nemocnice z pôdneho fondu. - Uzavrieť hospodársko-projektovú zmluvu s generálnym projektantom. - Okrem uvedených úloh je nutné, aby plánovať odbor Vsl KNV zladil výstavbu kanalizácie a vodovodu v Trebišove tak, aby tieto investície zabezpečovali už prevádzku I. etapy nemocnice. Boĺo to veľmi vážne a potrebné rozhodnutie, pretože Trebišov vodovod a kanalizáciu ešte nemal a bez toho by sa nemocnica nemohla stavať resp. dostavaná začať prevádzku. Toto všetko malo byľ spracované a dané do Rady ONV, ktorá to po schválení predloží Rade Vsl. KNV. Po tomto doplnení komisionálneho jednania a jeho pripomienok Rada Vsl. KNV dňa 19. 5.1965 znovu prejednala IÚ Okresnej nemocnice s poliklinikou Trebišov a Uznesením č. 154 schválila výstavbu s nákladom 82 591069; Kčs. Kedže v priebehu spracovanie úvodného projektu sa zistilo, že IÚ ktorá bola spracovaná ešte v roku 1964 nezohľadňovala v lokalitnom programe (LP) požiadavky liečebne-preventívnej časti vyplývajúcej s návrhu oborovej normy platnej pre Nemocnice s poliklinikou l. a ll. typu. (Pripomienky povereníctva zdravotníctva). Tak na základe prepracovania LP ako to navrhoval generálny projektant a povereníctvo zdravotníctva Rada Vsl. KNV znova Uznesením č. 327 z 1. ll. 1966 preschválila investičnú úlohu a celkový investičný náklad už na 96 031116; Kčs Celková kapacita bola stanovená na 610 postelí a pritom obostavaný priestor so l47 408 m3 ivýšený na 163 078 m;. K 610 posteliam bolo pripočítaných aj 10 postelí resuscitačných takže spolu to bolo 620 postelí. Povereníctvo zdravotníctva vo svojich pripomienkach k ÚP zo dňa 6. 3.1967 malo mnoho výhrad z ktorých mnoho závažnejších sa aj realizovalo. Ako napr. centrálna kotolňa a spaľovacia pec, ktorá mala mat prevádzku najprv na tuhé palivo a neskôr na tekuté oleje, prešla nakoniec na plynné vykurovanie. Tým pádom sa zrušila samostatná kotolňa s 90 m vysokým komínom pri dome dôchodcov. Táto bola spolu so spaľovacou pecou situovaná do monobloku. Z pôvodne navrhovanej budovy OHES sa stala budova pre administratívu a pre OHES sa navrhla iná budova a situovala tak ako je teraz. Interný pavilón pre 150 postelí na návrh povereníctva zdravotníctva a s našim taktickým súhlasom sa premiestnil na monobloku, ktorý mal mat len 6 podlaží. Tak nemocnica získala 7. a 8. poschodie a počet postelí sa znížil zo 150 na 120. Na základe tohoto návrhu povereníctva došlo aj k výmene osadenia medzi pavilónom infekčným a plúcnym. Nerešpektovali sme však doporučenie povereníctva zdravotníctva na zmenu patologicko-anatomického oddelenia, len na prosektúru. A ako sa ukázalo, to sme urobili dobre, pretože mojim cieľom bolo reprofilizovat neskôr nemocnicu s poliklinikou typu 1 na typ Il, ktorý ako súčasnosť ukazuje vyšiel a tu už bolo nutné patotogicko-anatomické oddelenie. Keďže v tomto období dochádza aj úprave cien, upravoval sa aj rozpočet nákladov na stavbu jednak z toho titulu a jednak aj zo zmeny ÚP a v dôsledku zvyšovanie obostavanej plochy. Projektová dokumentácia ÚP/JP nakoniec však bola dňa 9. 4.1067 schválená s celkovým nákladom 138 231000; Kčs. Stavebné povolenie bolo vydané dňa 19. 10. 1967 a stavba zahájená 30.10.1967, čo v skutočnosti sa začalo naplno pracovať až koncom mája 1968. Aj keď kvalita projektovej dokumentácie bola na dobrej úrovni, projekty často neboli dodávané v potrebnom termíne. Tak isto v priebehu stavby dochádzalo k zmenám cenových relácií, k zmenám vyvolaným najmä inováciou výrobkov Chirany. Nemenej závažným problémom bolo aj rozširovanie stavby o obostavaný priestor. V roku 1972 bol rozpočet v dôsledku toho upravený na 215 548 000; Kčs. Obostavaný priestor sa zvýšil o 11416 m'. No aj tento upravený rozpočet nebol konečný. Zmenil sa ešte raz na 243 716 000; Kčs. Obostavaný priestor potom bol 225 640 m' a náklad na 1 m' stál 1080; Kčs. Ako som už spomínal slávnostný výkop bol dňa 30.10.1967 a do konca roka sa prečerpalo 260 000; Kčs. Začiatky boli nesmierne ťažké, ba až stresové, ktoré trvali prakticky až do dokončenia výstavby nemocnice. Predtým, ako prikročím k vlastnej výstavbe, musím sa ešte znova vrátiť trocha dozadu. Dlho bolo nejasné, okolo počtu postelí a finančných nákladov na 1 m' obostavaného priestoru a nákladov na 1 účelovú jednotku t.j. na 1 posteľ či lôžko. Pôvodne v IÚ sa uvažovalo s nákladom na lôžko 100 891; Kčs. Radou Vsl. KNV uznesením č.154 zo dňa 19. 5.1965 bolo schválených 640 postelí. V návrhu na schválenie Úvodného projektu (ÚP) zo dňa 24. 3.1967 Krajský investorský útvar (KlÚ) Košice navrhuje Rade Vsl. KNV 625 postelí. K tomuto ÚP dávalo však mnoho pripomienok jak Slovenská komisia pr techniku (SKT) zo dňa 11. 4.1967 tak, aj Povereníctvo zdravotníctva zo dňa 17. 4. 1967. Jednou z týchto pripomienok je určenie počtu postelí na 610. Takto to schválila aj Rada Vsl. KNV v Košiciach 1.11.1966 uznesením č. 327 tento ÚP aj s celkovým finančným nákladom:138 257 000; Kčs. Bez odpočítania nákladov na inžiniersku činnosť to bolo 134 443 562; Kčs. V tejto čiastke bol už zahrnutý aj prepočet invest. nákladov na cenovú hladinu v roku 1967. Prepočet bol prevedený jednotným indexom 1,4. A tak, ako som už spomínal po zvážení všetkých závažných pripomienok, či už SKT či Povereníctva zdravotníctva bol Úvodný projekt Radou Vsl KNV 1 · 11.1966_s,alený. Nemocnica s poliklinikou v Trebišove bola zaregistrovaná pod číslom 70 70 706 Stavebné povolenie bolo vydané 19. 10. 1967. K zahájeniu výstavby a položeniu základného kameňa došlo slávnostne 30. 10. 1967. Toho roku došlo len k zhrnutiu ornice a prečerpalo sa iby 260 tis. Kčs. Skutočné práce začali až koncom mája 1968. Podotýkam, že zároveň s výstavbou nemocnice, začala aj výstavba 12 bytovej jednotky pre zdravotníkov v areáli nemocnice, ktorú financovalo ONV. Hovorilo sa tomu stabilizačné byty pre lekárov. Zároveň v tomto období, keďže mesto nemalo vodovod a stavbári potrebovali vodu, dali sme vyvŕtať 2 studne s výdatnosťou 3 1/sek. z ktorých hlavne jedna slúžila počas celej výstavby a teraz je napojená na kotolňu. V tejto dobe už bola vypracovaná aj Projektová dokumentácia ňUP/JP Generálnym projektantom - Zdravoprojektom Bratislava a dňa 19. 4. 1967 aj s celkovým nákladom: 138 231 000,-Kčs schválená Na celú stavbu bol Zdravoprojektom Bratislava vypracovaný časový plán výstavby, podľa ktorého a v náväznosti na harmonogram účelovej výstavby, bola uzavretá aj Hospodárska zmluva (HZ) zo dňa 29. 9. 1967 s vyšším dodávateľom, či Generálnym dodávateľom stavby, ktorým sa stali Pozemné stavby Košice. Stavba ako celok podľa tejto zmluvy, mala byť ukončená do konca roka 1975 Na stavebné práce predsa len neprebiehali podľa HZ, z rôznych príčin. Konečne napriek všetkým spomínaným ťažkostiam otvárame v 13. máji r. 1977 oddelenie detské. Lóžková čast, poliklinika, širšie komplementy a OHS bola otvorená 3.12.1977 Samostatné pavilóny: infekčné odd. a TBC oddelenie boli otvorene nesoršie v r.1979. Nemocnica celkove tak mala 630 postelí. Vydýchli sme si, ale koniec všetkému ešte nebol. Pre prevádzku nemocnice s poliklinikou typu ll. bolo nevyhnutne treba v súlade s platnou koncepciou zriadenia odd. anesteziologicko-resuscitačného (ARO). Toto oddelenie aj keď bolo zahrnuté do plánu výstavby, z neznámych príčin vypadlo z projekcie. Projektovú dokumentáciu dodatočne vypracoval Zdravoprojekt Bratislava, teda až po schválení súhrnného rozpočtu stavby a preto neboli do neho pojaté rozpočtové náklady na ARO. Okrem toho v r.1976 bola projektová dokumentácia prepracovaná, lebo pre nedostatok devízových prostriedkov na dovoz prístrojov pre ARO zo západných štátov rozhodnutím MZ SR sa zabezpečovali prístroje z tuzemska, ktoré dosahujú potrebné parametre. išlo konkrétne o firmu Tesla Valašské Meziříčí. Aj táto zmena sa previedla dodatočne. Okrem toho sa podľa Vestníka MZ SR č. 48/72 Nemocnica s poliklinikou typu II. má mať aj jednotku intenzívnej starostlivosti. Na základe rezortného pokynu Zdravoprojekt Bratislava vypracoval projektovú dokumentáciu v r. 1976 a finančné prostriedky neboli pojaté (na ARO a JIS) do rozpočtu stavby. išlo o 1500 000; Kčs. Do konca roka 1978 Medika Bratislava tieto prístroje aj dodala, a boli zúčtované na vrub súhrnného rozpočtu stavby. Bola to však na samotný záber poriadne stresová situácia. Kľud nastal asi po ich dokončení a zahájení prevádzky r.1980. Treba pripomenúť ešte, že v roku 1978 došlo k výmene Kaštieľa, ktorý Rada ONV svojím uznesením pridelila pre Múzeum a nám dala súhlas k reprofilizáciu 24 bytových jednotiek v areáli nemocnice na oddelenie kožné 36 postelí, doliečovanie 36 postelí a psychiatria 55 postelí. Spolu 127 postelí, otvorených r.1932. Celkové náklady na výstavbu novej nemocnice vrátane prvotného vybavenia a DKP boli 343 mil. Kčs.

Materiál o histórii nemocnice bol použitý z knihy Od infekčného lazaretu po modernú nemocnicu, ktorú napísal MUDr. Michal Jalčovik: Narodil sa v Stretávke, vyrastal v Žbinciach a gymnázium vychodil v Michalovciach. Štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity J. A. Komenského ukončil slávnostnou promóciou 28. mája 1949. Pridelený bol, napriek svojim výhradám do Trebišova dňa 15. júna 1949 - teda pred päťdesiatimi rokmi. Stáva sa jediným sekundárom pre dve oddelenia. Stabilne je však sekundárnym lekárom chirurgického oddelenia. V r.1951 odchádza na tri mesiace na výpomoc do Spišskej Novej Vsi a Rudnian, ako okresný chirug. Veľmi skoro, až príliš skoro sa stáva vedúcim odboru zdravotníctva ONV a riaditeľom OÚNZ zároveň, hoci nie je členom strany KSS v roku 1952, čo vtedy bolo nutnosťou. Rozšíruje nemocnicu na 6 oddelení s 215 posteľami, nemocnicu oplotí, zavedie ústredné kúrenie a vodovod. Od r.1960 stáva sa už len vedúcim zdravotného odboru. Stáva sa otcom myšlienky poreby novej nemocnice, ale aj realizátorom jej projekcie, výstavby, jej dokončenia, ale aj jej uvedenia do prevádzky v r.1977 Prechádza za jej riaditeľa. Zriaďuje ďalšie oddelenia. Má atestácie: Organizácia zdravotníctva r.1952 - 4 mesiace v Prahe, interná I. a nadstavbu FBLR. Od r.1970 je aj primárom na odd. FBLR. Od roku 1982 je na dôchodku a venuje sa publikačnej činnosti, väčšinou so zdravotníckou problematikou: Tridsať rokov socialistického zdravotníctva v okrese Trebišov Od infekčného Lazaretu po modernú nemocnicu Cholera na Východnom Slovensku. 30 rokov /29/ stál na čele zdravotníctva či už ako riaditeľ OÚNZ vedúci zdravotného odboru ONV alebo riaditeľ NsP, ale aj ako primár rehabilitačného oddelenia.